Martin 22. októbra (TASR) - Slovenská národná knižnica
(SNK) si prostredníctvom národného projektu Digitálna knižnica
a digitálny archív (DIKDA) pripomína 129. výročie úmrtia Pavla
Dobšinského a 95. výročie narodenia Vincenta Hložníka cez
fantazijný svet rozprávok, ktorý ich oboch spája.
„Pokým ich Dobšinský s nadšením zbieral putovaním malebnými regiónmi
Slovenska, Hložník ich s nie menším nadšením ilustroval. SNK ponúka
prostredníctvom národného projektu DIKDA možnosť listovať si a čítať
ranné vydania slovenských rozprávok a povestí. Ich digitalizovanú podobu
s nádhernými ilustráciami sme čitateľom voľne sprístupnili a v dnešnom
elektronickom svete si ich môžu pozerať skutočne takmer všade,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Pavol Dobšinský
Spisovateľ
a zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský (6. 3. 1828 - 22. 10.
1885) podľa nej zhromažďoval a zapisoval originálne príslovia,
porekadlá, hádanky, piesne, hry, obyčaje a povery počas celého života.
„K jeho
dedičstvu patrí súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom
Slovenské povesti, ktoré krátko pred smrťou doplnil vydaním 90 rozprávok
v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti. Jeho
spísané práce sa dočkali niekoľkonásobných vydaní doma i v zahraničí.
Silný vzťah k svetu fantázie a rozprávok môžeme vnímať v dielach
mimoriadne činorodého výtvarníka Vincenta Hložníka (22. 10. 1919 - 10.
12. 1997). Obe osobnosti spája práve spoločné dielo,“ doplnila generálna riaditeľka SNK.
Podotkla, že hoci sa nikdy nemali šancu stretnúť zoči-voči, práve
Vincent Hložník sa stal vďaka kresbám sprievodcom slova, ktoré na papier
zvečnil Pavol Dobšinský.
„Výtvarník, ktorý ilustroval viac ako 300
kníh rôznych žánrov pre viaceré vekové skupiny detí, mládeže a
dospelých, staval kresby na grafickej podpore textu. A tak Pavla
Dobšinského a Vincenta Hložníka spája mimoriadne pôvabné dielo - 1.
zväzok Prostonárodných slovenských povestí vydaný v roku 1947,“ osvetlila Krištofová.
Dokonca aj Literárne múzeum SNK má vo fonde 206 múzejných zbierkových predmetov Vincenta Hložníka.
„Významný
výtvarník je so SNK spojený aj staviteľsky. Sídelná budova SNK sa od
roku 1975 pýši nad hlavným vchodom pôsobivým reliéfom z dielne tohto
majstra,“ uzatvorila generálna riaditeľka SNK.